Archív pre značku: PhD. štúdium

Čo dokáže odhaliť skríning sociálnych sietí o budúcich zamestnancoch z radov generácie Z?

/v /od

Vo svojom novom článku sa doktorandi Ing. Jakub Holúbek a Mgr. Lucia Ferenčáková zamysleli nad tým, čo dokáže odhaliť skríning sociálnych sietí o budúcich zamestnancoch z radov generácie Z. Cieľom článku, na ktorom sa spolupodieľali, tak bolo vytvoriť individuálne profily generácie Z z pohľadu ich vzťahu k bezpečnosti na sociálnych sieťach, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre segmentačné stratégie personalistov pri nábore zamestnancov z radov generácie Z.

Výskum identifikoval tri typy užívateľov sociálnych sietí medzi uchádzačmi o zamestnanie z radov generácie Z. Prvým typom je uchádzač, ktorý sa zdráha zverejňovať informácie a zároveň sa málo venuje zabezpečeniu svojho profilu. Druhým typom je uchádzač, ktorý je ochotný zverejňovať informácie, ale na zabezpečení svojho profilu mu nezáleží. Tretím typom je uchádzač, ktorý je ochotný zverejňovať informácie a zároveň dbá na zabezpečení svojho profilu. Výsledky výskumu tak ukazujú, že generácia Z nemá jednotný prístup k používaniu sociálnych sietí. Tieto rozdiely je preto potrebné zohľadniť v rámci stratégií náborového procesu, a to najmä v kontexte informácií dostupných zo skríningu sociálnych sietí.

Zdroj:

Holúbek, J., Ferenčákova, L., Gajdka K., et al. (2024). Generation Z’s social networks behavior: implications for cyber screening in HR management. Polish Journal of Management Studies, 29(2), 254-272. https://doi.org/10.17512/pjms.2024.29.2.13.

9 metodologických chýb, ktoré zaručene spôsobia odmietnutie článku redakciou

/v , /od

Nasledovných 9  metodologických chýb zaručene spôsobí odmietnutie vášho článku už pred jeho odoslaním na odborné recenzovanie:

  1. Nesprávne zosúladenie výskumných metód a výskumného problému/otázok/teórie: Používanie metód, ktoré nie sú vhodné na zodpovedanie položených výskumných otázok.
  2. Neadekvátny výskumný dizajn: problém s dôveryhodnosťou, konzistentnosťou, replikovateľnosťou, platnosťou, spoľahlivosťou alebo kvalitou výskumného dizajnu.
  3. Problémy s výskumnou vzorkou, ktoré podkopávajú zovšeobecnenie zistení: nereprezentatívne alebo neobjektívne techniky výberu vzorky, nedostatočná (veľmi malá) veľkosť vzorky neposkytujúca dostatočnú štatistickú silu. Nevhodná vzorka (niektoré časopisy odmietajú publikovať príspevky založené na výskume študentov).
  4. Neadekvátna operacionalizácia konštruktov: Príspevky môžu byť zamietnuté kvôli zlej definícii a meraní kľúčových konštruktov. Použitiu nevalidovaných alebo nedostatočne overených postupov merania konštruktov, respektíve postupov založených na mnohých rôznych zdrojoch, a teda vyžadujúcich ich úplnú validáciu.
  5. Obavy z kvality údajov: Zahŕňa to používanie zastaraných (veľmi starých), neúplných alebo nespoľahlivých údajov.
  6. Nevhodné techniky analýzy údajov: Ide o použitie nesprávnych alebo menej vhodných nástrojov a techník analýzy údajov.
  7. Príspevky založené výlučne na bibliometrickej analýze, deskriptívnych recenziách, deskriptívnej metaanalýze a analýze sentimentu: Hoci tieto príspevky poskytujú zaujímavé poznatky o vývoji tém a trendoch, často im chýba teoretická hĺbka a preto sú mnohé z nich odmietané vysokokvalitnými časopismi. V tomto prípade redakcie uprednostňujú silné literárne prehľady, ktoré presahujú jednoduchý opis existujúceho stavu. Identifikujú kľúčové obmedzenia súčasných teórií a modelov a demonštrujú možnosti riešenia týchto obmedzení.
  8. Nedostatok krížovej validácie výsledkov.
  9. Neadekvátne vykazovanie metodických postupov: nedostatočná transparentnosť v používaných metódach, postupoch, nástrojoch a analytických technikách. 

Riešenie týchto 9 metodologických chýb je zásadné pre zvýšenie šance na publikovanie článku.

Odporúčaná literatúra:

Poznámky na záver

Článok bol preložený a upravený z článku professora Yogesh K Dwivedi, editora časopisu: International Journal of Information Management

Foto: professor Yogesh K Dwivedi na konferencii ACIEK IAE Sorbonne Paris 2024

Silná online prítomnosť autorov: tajný kľúč k lepšej akceptácii vedeckých článkov

/v , /od

Pred samotným posúdením článku si editor najprv vyhľadá informácie o autoroch. Zisťuje si ich odborné zázemie, predchádzajúce publikácie a prínos v danej oblasti. Uprednostní pritom autorov, ktorí sú na svoje predchádzajúce články skutočne hrdí a aktívne prispievajú k ich šíreniu. Takýto prístup poukazuje na ich oddanosť a angažovanosť a zvyšuje dôveryhodnosť a prestíž ich práce. Silná online prítomnosť, a teda aktualizované a profesionálne spracované profily autorov, zvyšujú šance na pozitívne hodnotenie a prijatie článku do prestížneho časopisu.

Silná online prítomnosť zároveň poskytuje niekoľko ďalších výhod:

  • zvyšuje citovanosť článkov,
  • umožňuje nadviazať kontakty s relevantnými zainteresovanými stranami,
  • otvára dvere k novým príležitostiam a lepším profesijným možnostiam po ukončení štúdia.

Aké online profily zaujímajú editorov?

Google Scholar je často vôbec prvý profil, ktorý si editor pozrie. Jednak je všetkým dostupný a so šikovným zásuvným modulom (ExCITATION journal ranking) do Google Chrome je okamžite vidieť v akom type časopisu (podľa kvartilu) publikujete. Rozhodne vyskúšajte.

Web of Science a Scopus sú relatívne samostatnou kategóriou profilov. Rozhodne tu nevyzerá dobre, ak autor nemá adoptovaný vlastný profil, má viac profilov alebo dokonca má v profile publikácie, ktoré nenapísal (čo sa žial stáva pomerne bežne, vďaka nedokonalosti oboch databáz).

LinkedIn je v poslednej dobe v stredobode záujmu editorov, a to predovšetkým pre snahu šíriť publikované poznatky aj odbornej verejnosti a vo viere, že pomáha lepšej citovanosti článkov.

A bez ORCIDu sa dnes už hádam ani žiaden článok do časopisu poslať nedá.

Predchádzajúci zoznam online nástrojov je len prvým krokom k vybudovaniu silnej online prítomnosti a osobnej značky autora. Využiť možno v podstate všetko, čo dnešný online svet ponúka, od sociálnych sietí ako sú ResearchGate, Facebook, X, Reddit až po vlastnú webovú stránku.

Rada na záver

Nezabudnite byť konzistentní v aktualizácii vašich profilov a publikovaní príspevkov. Zamerajte sa na kvalitný a relevantný obsah. Aktívne komunikujte so svojím publikom. Zvýšite tak svoju šancu v publikovaní vo významných vedeckých časopisoch. Vybudovanie silnej online prítomnosti je investíciou, ktorá sa rozhodne vyplatí.

Ochota Generácie Z zdieľať osobné informácie v prostredí sociálnych médií

/v /od

V súčasnom digitálnom prostredí je bežné, že spotrebitelia zdieľajú svoje osobné informácie výmenou za digitálne služby. Tieto údaje sú následne využívané na prispôsobenie obsahu a cielenie reklám. Ochota Generácie Z zdieľať osobné informácie v prostredí sociálnych médií sa tak stáva základným pilierom udržateľnosti moderných obchodných modelov.

V tomto kontexte si zaslúži osobitné uznanie práca doktorandky Mgr. Lucie Ferenčákovej, ktorá úspešne publikovala článok v prestížnom vedeckom časopise Oeconomia Copernicana (JIF Q1, 8,5, AIS Q3). V článku sa zameriava na komplexné hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich ochotu Generácie Z zdieľať osobné informácie online, pričom jej výsledky naznačujú, že takýmito faktormi sú najmä pozitívne postoje k reklame a náchylnosť na ovplyvnenie zo strany referenčných skupín.

Doktorandka tak svojou prácou nielenže prispela k rozšíreniu vedeckého poznania, ale poskytuje aj praktické usmernenia pre tvorcov politík a marketingových stratégov v oblasti sociálnych médií. 

Zdroj:

Rózsa, Z., Ferenčáková, L., Zámek, D., & Firstová, J. (2024). Generation Z’s perception of privacy on social media: Examining the impact of personalized advertising, interpersonal relationships, reference group dynamics, social isolation, and anxiety on self-disclosure willingness. Oeconomia Copernicana, 15(1), 229–266. https://doi.org/10.24136/oc.2956

Prvý dojem rozhoduje aj vo vede!

/v , /od

Prvý dojem je neoddeliteľnou súčasťou procesu posudzovania a často rozhoduje o tom, či bude príspevok redaktormi prijatý na ďalšie posúdenie alebo rovno odmietnutý. Medzi najdôležitejšie prvky, ktoré prispievajú k tomuto prvotnému dojmu patria abstrakt a úvod. Nemenej podstatnou je publikačná história spoluautorov.

Zvládnutie vyššie uvedenej výzvy a mnoho ďalších aspektov publikovania vo významných časopisoch bolo kľúčovým obsahom Kurzu akademického písania ECBR na Vysokej škole ekonomickej v Prahe v dňoch 21-22. marca 2024.

Hlboké pochopenie a praktické zručnosti potrebné pre úspešné prezentovanie ich vedeckej práce na medzinárodnej úrovni prezentovali redaktori prestížnych vedeckých časopisov prof. Alberto Ferraris (Web of Science ResearcherID: K-5240-2019, Scopus Author Identifier 56168763600, ORCID, Highly Cited Researcher 2022) a prof. Gabriele Santoro (Web of Science ResearcherID: AER-0191-2022, Scopus Author Identifier 57188548742, ORCID, Highly Cited Researcher 2022, 2023).

Úvod do strategického riadenia

/v /od

Krátka fotoreportáž z prednášky doktoranda Panevropskej univerzity Ing. Horymíra Kalmusa na tému Úvod do strategického riadenia.

V prednáške sa doktorand zameral na role manažmentu pri tvorbe stratégie v podniku Swarco Traffic CZ – inteligentné dopravné systémy.

Pobyt doktoranda bol financovaný z programu Erasmus Plus.

Personalizácia práce a udržateľný pracovný výkon

/v /od

Publikovanie vedeckého článku vo vynikajúcom časopise je pre každého doktoranda splnením sna a významným úspechom. Uverejnením článku Personalizácia práce a udržateľný pracovný výkon vo vedeckom časopise Equilibrium. Quarterly Journal of Economics and Economic Policy (AIS: Q1) sa takýto sen splnil aj Ing. Jakubovi Holúbkovi.

V publikovanom systematickom prehľade literatúry sa zaoberá personalizáciou práce (job crafting), a teda procesom, v ktorom zamestnanci proaktívne pretvárajú svoje pracovné miesta s cieľom, aby lepšie zodpovedali ich zručnostiam, záujmom, hodnotám a aby sa im práca vykonávala lepšie, príjemnejšie, efektívnejšie a aby v nej cítili hlbší význam a zmysel.

Štúdia ponúka čitateľovi systematický a prehľadný zoznam dostupných kvalitných zdrojov z oblasti personalizácie práce. Okrem toho môžu byť výsledky užitočné pre firmy, ktoré sa snažia trvalo zlepšiť pracovný výkon svojich zamestnancov.

Tento úspech je nielen oslavou doktorandovej práce, ale je aj inšpiráciou pre ostatných mladých vedcov, ktorí usilujú o dosiahnutie výnimočných výsledkov vo svojich akademických a vedeckých snahách. Publikácia v takomto vedeckom časopise nielenže zvyšuje viditeľnosť a uznávanosť mladého vedca, ale otvára aj dvere k ďalším príležitostiam, ako sú spolupráce, granty a akademické pozície. Je to krok k budovaniu úspešnej vedeckej kariéry a motivácia pre pokračovanie v hľadaní nových objavov a riešení.

Zdroj:

Rózsa, Z., Folvarčná, A., Holúbek, J., & Veselá, Z. (2023). Job crafting and sustainable work performance: A systematic literature review. Equilibrium. Quarterly Journal of Economics and Economic Policy, 18(3), 717–750. https://doi.org/10.24136/eq.2023.023

7 spôsobov ako zvýšiť šancu na publikovanie rukopisu vo významnom časopise (ACIEK 2023)

/v , /od

Prinášame vám 7 spôsobov ako zvýšiť šancu na publikovanie rukopisu vo významnom časopise tak, ako boli prezentované redaktormi na konferencii ACIEK 2023 v Madride.

1 Prečítajte si pokyny pre autorov a skontrolujte či ste ich splnili! 

Nedodržanie rozsahu, spôsobu citovania alebo uvádzania odkazov na použitú literatúru, ako aj neplnenie ostatných formálnych požiadaviek sú najčastejším dôvodom zamietnutia rukopisu, a to už v procese „desk review“. Pred tým ako váš rukopis odošlete do redakcie si preto položte otázku, prečo by sa mal redaktor alebo recenzenti zaoberať vaším rukopisom, ak ste si ani nedali námahu dodržať pokyny redakcie.

2 Nepýtajte sa redaktorov, či je váš článok vhodný pre časopis!

Všetky časopisy, najčastejšie na svojej webovej stránke, jasne deklarujú cieľ ako aj témy, o ktoré majú záujem. O vhodnosti či nevhodnosti vášho rukopisu je vhodné sa presvedčiť aj preštudovaním už publikovaných článkov v zvolenom časopise. To vám naviac umožní nadviazať na debatu vedenú časopisom k vašej téme. Citovanie skôr publikovaných článkov tak patrí k základnej slušnosti.

3 Uprednostňujte témy širšieho významu!

Aj redaktori sú len ľudia a časopisy potrebujú články, ktoré majú potenciál byť citované. Ak si zvolíte príliš okrajovú tému tak je pomerne pravdepodobné, že článok si bude len ťažko hľadať čitateľov. Zároveň si položte nasledovné otázky:

  • Čo vás na téme vzrušuje a prečo by mala čitateľov zaujímať?
  • Aké nové informácie poskytujete?
  • Ako by čitatelia mohli využiť poznatky z vášho článku vo svojej každodennej praxi?

4 Absolvujte 15-minútový test porozumenia článku! 

Požiadajte iného kolegu, aby sa pozrel na váš rukopis. Dajte mu 15 minút času a zistite, či považuje abstrakt, úvod, metodiku, výsledky a závery článku za pochopiteľné a konzistentné, a to aj vtedy ak sa zvolenej téme nevenuje.

5 Staňte sa súčasťou riešenia! 

Najlepším spôsobom ako sa naučiť písať články pre konkrétny časopis je stať sa jeho recenzentom. Ak ste nikdy pred tým recenzné posudky nerobili možno práve „váš časopis“ poskytuje tréningové programy, a to dokonca aj pre PhD. študentov.

6 Nikdy neposielajte rovnaký rukopis do dvoch alebo viacerých časopisov!

Rovnako nikdy neposielajte zamietnutý rukopis do iného časopisu bez toho, aby ste ho prepracovali. Vedecký svet je veľmi malý. Redakcie majú spoločné informačné systémy, redaktorov alebo recenzentov často robia tí istí ľudia. Ak náhodou budete mať práve vy tú smolu, že narazíte na toho istého redaktora alebo recenzeta tak pravdepodobnosť, že opäť dostanete šancu sa blíži k nule. Naviac, ak si vaše meno zapamätajú práve v tejto súvislosti, tak to budete mať ťažké aj s ďalším rukopisom.

7 Presvedčte redaktorov, že ste hrdý na svoju prácu!

Buďte ľahko identifikovateľný prostredníctvom verejných profilov (ResearcherID, ORCID, Google Scholar, Scopus). Pravidelne ich udržiavajte a aktualizujte. Zdieľajte publikované články na svojich sociálnych sieťach.

Odporúčania ako zvýšiť šancu na publikovanie rukopisu boli prezentované nasledovnými editormi:

Čo by mal obsahovať vedecký článok? Kontrolný zoznam

/v /od

Abstrakt

Hlavným cieľom abstraktu je presvedčiť čitateľa o dôležitosti prečítať si článok a editora o prijatí článku a jeho posunutí do recenzného konania!

Abstrakt obsahuje:

  • Vymedzenie identifikovaného problému hodného riešenia (výskumnej medzery).
  • Teóriu, na ktorú navrhovaným riešením problému autori nadväzujú.
  • Cieľ.
  • Vysvetlenie jedinečnosti zvoleného prístupu.
  • Stručné informácie o použitých metódach riešenia zvoleného problému
  • Kľúčové výsledky.
  • Konkrétnu hodnotu výsledkov pre teóriu a prax.

Úvod 

Úvod vysvetľuje ako článok prispieva k medzinárodnej literatúre v danej oblasti v porovnaní s najnovšími prácami publikovanými vo významných vedeckých časopisoch!

Úvod obsahuje:

  • Vymedzenie identifikovaného problému (výskumnej medzery).
  • Teóriu, na ktorú navrhovaným riešením problému autori nadväzujú.
  • Cieľ.
  • Vysvetlenie jedinečnosti prístupu.
  • Stručné informácie o použitých metódach riešenia zvoleného problému.
  • Stručný opis jednotlivých častí článku v poslednom odseku.
  • Odkazy na relevantnú literatúru spravidla mladšiu ako 3 roky!

Prehľad literatúry

Prehľad literatúry:

  • Podrobne vysvetľuje identifikovaný problém a teóriu, na ktorú navrhovaným riešením problému autori nadväzujú.
  • Sumarizuje rôzne možnosti/perspektívy riešenia problému.
  • Ukazuje kto sa podobnou výskumnou témou zaoberal predtým a aké výsledky dosiahol.
  • Explicitne charakterizuje jedinečnosť prístupu.
  • Vysvetľuje formulované hypotézy a vybrané premenné.
  • Využívané sú predovšetkým „klasické“ práce v skúmanej oblasti a najnovšie publikácie (spravidla nie staršie ako päť rokov). Väčšina použitých prác pochádza z významných vedeckých časopisov indexovaných vo WoS a Scopus.
  • Neobsahuje nevýznamné alebo lokálne publikácie a knihy.
  • Nadväzuje aj na predchádzajúce vlastné práce.

Metodika výskumu

Metodika výskumu je „receptom“, ktorý umožňuje zvolený postup zopakovať a overiť prezentované výsledky.

Metodika výskumu obsahuje:

  • Cieľ/výskumné otázky/hypotézy.
  • Základný súbor, spôsob výberu vzorky, deskriptívne charakteristiky vzorky.
  • Spôsob zberu dát.
  • Charakteristiku jednotlivých premenných s ohľadom na ich vzťah k riešenému problému, zvolenej teórií a spôsobu ich merania (validita a reliabilita) spolu s odkazmi na predchádzajúce štúdie, ktoré spôsoby merania premenných použili.
  • Bližšiu charakteristiku použitých štatistických metód a spôsob overenia všeobecných predpokladov pre použitie zvolených štatistických metód na zozbieraných dátach. Odôvodnenie zvoleného postupu.
  • Slabé stránky a obmedzenia použitého postupu a ich možný vplyv na výsledky.

Výsledky

Výsledky sú:

  • Podrobne a zmysluplne vysvetlené s ohľadom na riešený problém/výskumné otázky/hypotézy.
  • Vhodne podporené štatistickými výstupmi (spravidla nielen deskriptívnymi) a doplnené tabuľkami a grafmi.

Diskusia

Diskusia obsahuje:

  • Zhodnotenie dosiahnutých výsledkov v kontexte zistení iných autorov.
  • Konkrétnu hodnotu výsledkov pre teóriu a prax.

Záver

Záver obsahuje:

  • Všeobecné zhrnutie článku, jeho najvýznamnejších výsledkov a zistení.
  • Slabé stránky a obmedzenia použitého postupu a ich vplyv na výsledky.
  • Návrhy pre budúci výskum.

Použitá literatúra

Autori:

  • použili najmä aktuálnu literatúru z významných vedeckých časopisov indexovaných vo WoS a Scopus,
  • nevynechali hlavné štúdie z riešenej oblasti,
  • nepoužili vo významnej miere nevýznamné alebo lokálne publikácie a knihy.

Zhrnutie

  • Autori článku sú pripravení zverejniť anonymizované zdrojové dáta, ktoré viedli k prezentovaným výsledkom.
  • Autori dodržali požiadavky konkrétneho vedeckého časopisu/konferencie na obsah a štruktúru článku.

Vyššie uvedený kontrolný zoznam je možné analogicky aplikovať aj na dizertačnú prácu.

Ako nájsť výskumný problém hodný riešenia?

/v /od

Jednou z prvých úloh doktoranda je nájsť aktuálny a zaujímavý výskumný problém hodný riešenia. To je možné docieliť iba dôkladnou analýzou riešených výskumných problémov v príslušnej oblasti výskumu. Výstup analýzy je možné (často skôr nutné) použiť okrem dizertačnej práce aj v rámci článkov, projektov a podobne.

Analýza riešených výskumných problémov v príslušnej oblasti výskumu je pomerne jednoduchá avšak časovo náročná. V prvom rade je nutné vyhľadať vhodné kľúčové slová, zostaviť vyhľadávací reťazec a následne s jeho pomocou vyhľadať všetky výskumné štúdie, ktoré riešia daný problém. Do úvahy je pritom nutné brať najmä štúdie, ktoré boli publikované vo významných a vplyvných vedeckých časopisoch.

Samotný postup je však možné uskutočniť aj „od konca.“ Vyhľadať štúdie publikované vo zvolenom vedeckom časopise a následne použiť kľúčové slová z vyhľadaných štúdií pre ďalšie vyhľadávanie.

Kľúčové slová a vyhľadávacie reťazce

Vyhľadávanie výskumných štúdií prebieha v citačných indexoch ako sú Web Of Science, Scopus, Google Scholar a iných, a to s pomocou kľúčových slov zostavených do vyhľadávacích reťazcoch.

Kľúčové slová je možné určiť predovšetkým na základe skúseností, ale aj podľa kľúčových slov použitých v už publikovaných štúdiách.

Tvorba vyhľadávacích reťazcov presahuje rámec tohto článku, pre lepšiu predstavu však možno uviesť jednoduchý reťazec pre vyhľadanie štúdií o spoločenskej zodpovednosti v malých a stredných podnikoch (CSR AND SME*) a zložitejší reťazec vyhľadávajúci štúdie so zameraním na jeden z cieľov udržateľného rozvoja (Dôstojná práca a hospodársky rast – viď úvodná fotografia).

Významné a vplyvné vedecké časopisy

Pri vyhľadávaní významných a vplyvných vedeckých časopisoch je možné vychádzať zo zoznamov významných časopisov alebo z scientometrických údajov.

Medzi vo všeobecnosti akceptované zoznamy významných časopisov v oblasti výskumu ekonómia a manažment patria FT50, AJG alebo ABDC.

Pre vyhľadávanie časopisov podľa scientometrických údajov je možné využiť Journal Citation Reports™ (dostupné iba s registráciou) alebo SJR Scimago Journal & Country Rank (dostupné aj bez registrácie). 

Keďže je vhodné zamerať sa iba na významné a vplyvné vedecké časopisy je dôležité vyberať časopisy zaradené do kvartilov Q1 alebo Q2 (ideálne podľa AIS). V prostredí Web Of Science je možné využiť napríklad aj príslušnosť časopisu k indexu Social Science Citation Index – SSCI.

Takýto zoznam časopisov nájdete aj v priloženom súbore (stav k 25.12.2022).

Analýza riešených výskumných problémov

Ak začíname s analýzu riešených výskumných problémov „od konca,“ stiahneme si z príslušného citačného indexu (napríklad Web Of Science alebo Scopus) štúdie publikované v identifikovanom časopise (napríklad) za posledné tri roky a snažíme sa podľa abstraktov vyhľadať štúdie zodpovedajúce nášmu zámeru. Tieto nám umožnia lepšie formulovať kľúčové slová do vyhľadávacieho reťazca a tak identifikovať aj štúdie publikované v ďalších časopisoch.

Následne všetky identifikované študie, najlepšie vo „full textovej“ podobe, podrobíme analýze stavu poznatkov v danej výskumnej oblasti. Iba na jej základe sme následne schopní formulovať aktuálny a zaujímavý výskumný problém.