9 metodologických chýb, ktoré zaručene spôsobia odmietnutie článku redakciou

/v , /od

Nasledovných 9  metodologických chýb zaručene spôsobí odmietnutie vášho článku už pred jeho odoslaním na odborné recenzovanie:

  1. Nesprávne zosúladenie výskumných metód a výskumného problému/otázok/teórie: Používanie metód, ktoré nie sú vhodné na zodpovedanie položených výskumných otázok.
  2. Neadekvátny výskumný dizajn: problém s dôveryhodnosťou, konzistentnosťou, replikovateľnosťou, platnosťou, spoľahlivosťou alebo kvalitou výskumného dizajnu.
  3. Problémy s výskumnou vzorkou, ktoré podkopávajú zovšeobecnenie zistení: nereprezentatívne alebo neobjektívne techniky výberu vzorky, nedostatočná (veľmi malá) veľkosť vzorky neposkytujúca dostatočnú štatistickú silu. Nevhodná vzorka (niektoré časopisy odmietajú publikovať príspevky založené na výskume študentov).
  4. Neadekvátna operacionalizácia konštruktov: Príspevky môžu byť zamietnuté kvôli zlej definícii a meraní kľúčových konštruktov. Použitiu nevalidovaných alebo nedostatočne overených postupov merania konštruktov, respektíve postupov založených na mnohých rôznych zdrojoch, a teda vyžadujúcich ich úplnú validáciu.
  5. Obavy z kvality údajov: Zahŕňa to používanie zastaraných (veľmi starých), neúplných alebo nespoľahlivých údajov.
  6. Nevhodné techniky analýzy údajov: Ide o použitie nesprávnych alebo menej vhodných nástrojov a techník analýzy údajov.
  7. Príspevky založené výlučne na bibliometrickej analýze, deskriptívnych recenziách, deskriptívnej metaanalýze a analýze sentimentu: Hoci tieto príspevky poskytujú zaujímavé poznatky o vývoji tém a trendoch, často im chýba teoretická hĺbka a preto sú mnohé z nich odmietané vysokokvalitnými časopismi. V tomto prípade redakcie uprednostňujú silné literárne prehľady, ktoré presahujú jednoduchý opis existujúceho stavu. Identifikujú kľúčové obmedzenia súčasných teórií a modelov a demonštrujú možnosti riešenia týchto obmedzení.
  8. Nedostatok krížovej validácie výsledkov.
  9. Neadekvátne vykazovanie metodických postupov: nedostatočná transparentnosť v používaných metódach, postupoch, nástrojoch a analytických technikách. 

Riešenie týchto 9 metodologických chýb je zásadné pre zvýšenie šance na publikovanie článku.

Odporúčaná literatúra:

Poznámky na záver

Článok bol preložený a upravený z článku professora Yogesh K Dwivedi, editora časopisu: International Journal of Information Management

Foto: professor Yogesh K Dwivedi na konferencii ACIEK IAE Sorbonne Paris 2024

Silná online prítomnosť autorov: tajný kľúč k lepšej akceptácii vedeckých článkov

/v , /od

Pred samotným posúdením článku si editor najprv vyhľadá informácie o autoroch. Zisťuje si ich odborné zázemie, predchádzajúce publikácie a prínos v danej oblasti. Uprednostní pritom autorov, ktorí sú na svoje predchádzajúce články skutočne hrdí a aktívne prispievajú k ich šíreniu. Takýto prístup poukazuje na ich oddanosť a angažovanosť a zvyšuje dôveryhodnosť a prestíž ich práce. Silná online prítomnosť, a teda aktualizované a profesionálne spracované profily autorov, zvyšujú šance na pozitívne hodnotenie a prijatie článku do prestížneho časopisu.

Silná online prítomnosť zároveň poskytuje niekoľko ďalších výhod:

  • zvyšuje citovanosť článkov,
  • umožňuje nadviazať kontakty s relevantnými zainteresovanými stranami,
  • otvára dvere k novým príležitostiam a lepším profesijným možnostiam po ukončení štúdia.

Aké online profily zaujímajú editorov?

Google Scholar je často vôbec prvý profil, ktorý si editor pozrie. Jednak je všetkým dostupný a so šikovným zásuvným modulom (ExCITATION journal ranking) do Google Chrome je okamžite vidieť v akom type časopisu (podľa kvartilu) publikujete. Rozhodne vyskúšajte.

Web of Science a Scopus sú relatívne samostatnou kategóriou profilov. Rozhodne tu nevyzerá dobre, ak autor nemá adoptovaný vlastný profil, má viac profilov alebo dokonca má v profile publikácie, ktoré nenapísal (čo sa žial stáva pomerne bežne, vďaka nedokonalosti oboch databáz).

LinkedIn je v poslednej dobe v stredobode záujmu editorov, a to predovšetkým pre snahu šíriť publikované poznatky aj odbornej verejnosti a vo viere, že pomáha lepšej citovanosti článkov.

A bez ORCIDu sa dnes už hádam ani žiaden článok do časopisu poslať nedá.

Predchádzajúci zoznam online nástrojov je len prvým krokom k vybudovaniu silnej online prítomnosti a osobnej značky autora. Využiť možno v podstate všetko, čo dnešný online svet ponúka, od sociálnych sietí ako sú ResearchGate, Facebook, X, Reddit až po vlastnú webovú stránku.

Rada na záver

Nezabudnite byť konzistentní v aktualizácii vašich profilov a publikovaní príspevkov. Zamerajte sa na kvalitný a relevantný obsah. Aktívne komunikujte so svojím publikom. Zvýšite tak svoju šancu v publikovaní vo významných vedeckých časopisoch. Vybudovanie silnej online prítomnosti je investíciou, ktorá sa rozhodne vyplatí.

Prvý dojem rozhoduje aj vo vede!

/v , /od

Prvý dojem je neoddeliteľnou súčasťou procesu posudzovania a často rozhoduje o tom, či bude príspevok redaktormi prijatý na ďalšie posúdenie alebo rovno odmietnutý. Medzi najdôležitejšie prvky, ktoré prispievajú k tomuto prvotnému dojmu patria abstrakt a úvod. Nemenej podstatnou je publikačná história spoluautorov.

Zvládnutie vyššie uvedenej výzvy a mnoho ďalších aspektov publikovania vo významných časopisoch bolo kľúčovým obsahom Kurzu akademického písania ECBR na Vysokej škole ekonomickej v Prahe v dňoch 21-22. marca 2024.

Hlboké pochopenie a praktické zručnosti potrebné pre úspešné prezentovanie ich vedeckej práce na medzinárodnej úrovni prezentovali redaktori prestížnych vedeckých časopisov prof. Alberto Ferraris (Web of Science ResearcherID: K-5240-2019, Scopus Author Identifier 56168763600, ORCID, Highly Cited Researcher 2022) a prof. Gabriele Santoro (Web of Science ResearcherID: AER-0191-2022, Scopus Author Identifier 57188548742, ORCID, Highly Cited Researcher 2022, 2023).

7 spôsobov ako zvýšiť šancu na publikovanie rukopisu vo významnom časopise (ACIEK 2023)

/v , /od

Prinášame vám 7 spôsobov ako zvýšiť šancu na publikovanie rukopisu vo významnom časopise tak, ako boli prezentované redaktormi na konferencii ACIEK 2023 v Madride.

1 Prečítajte si pokyny pre autorov a skontrolujte či ste ich splnili! 

Nedodržanie rozsahu, spôsobu citovania alebo uvádzania odkazov na použitú literatúru, ako aj neplnenie ostatných formálnych požiadaviek sú najčastejším dôvodom zamietnutia rukopisu, a to už v procese „desk review“. Pred tým ako váš rukopis odošlete do redakcie si preto položte otázku, prečo by sa mal redaktor alebo recenzenti zaoberať vaším rukopisom, ak ste si ani nedali námahu dodržať pokyny redakcie.

2 Nepýtajte sa redaktorov, či je váš článok vhodný pre časopis!

Všetky časopisy, najčastejšie na svojej webovej stránke, jasne deklarujú cieľ ako aj témy, o ktoré majú záujem. O vhodnosti či nevhodnosti vášho rukopisu je vhodné sa presvedčiť aj preštudovaním už publikovaných článkov v zvolenom časopise. To vám naviac umožní nadviazať na debatu vedenú časopisom k vašej téme. Citovanie skôr publikovaných článkov tak patrí k základnej slušnosti.

3 Uprednostňujte témy širšieho významu!

Aj redaktori sú len ľudia a časopisy potrebujú články, ktoré majú potenciál byť citované. Ak si zvolíte príliš okrajovú tému tak je pomerne pravdepodobné, že článok si bude len ťažko hľadať čitateľov. Zároveň si položte nasledovné otázky:

  • Čo vás na téme vzrušuje a prečo by mala čitateľov zaujímať?
  • Aké nové informácie poskytujete?
  • Ako by čitatelia mohli využiť poznatky z vášho článku vo svojej každodennej praxi?

4 Absolvujte 15-minútový test porozumenia článku! 

Požiadajte iného kolegu, aby sa pozrel na váš rukopis. Dajte mu 15 minút času a zistite, či považuje abstrakt, úvod, metodiku, výsledky a závery článku za pochopiteľné a konzistentné, a to aj vtedy ak sa zvolenej téme nevenuje.

5 Staňte sa súčasťou riešenia! 

Najlepším spôsobom ako sa naučiť písať články pre konkrétny časopis je stať sa jeho recenzentom. Ak ste nikdy pred tým recenzné posudky nerobili možno práve „váš časopis“ poskytuje tréningové programy, a to dokonca aj pre PhD. študentov.

6 Nikdy neposielajte rovnaký rukopis do dvoch alebo viacerých časopisov!

Rovnako nikdy neposielajte zamietnutý rukopis do iného časopisu bez toho, aby ste ho prepracovali. Vedecký svet je veľmi malý. Redakcie majú spoločné informačné systémy, redaktorov alebo recenzentov často robia tí istí ľudia. Ak náhodou budete mať práve vy tú smolu, že narazíte na toho istého redaktora alebo recenzeta tak pravdepodobnosť, že opäť dostanete šancu sa blíži k nule. Naviac, ak si vaše meno zapamätajú práve v tejto súvislosti, tak to budete mať ťažké aj s ďalším rukopisom.

7 Presvedčte redaktorov, že ste hrdý na svoju prácu!

Buďte ľahko identifikovateľný prostredníctvom verejných profilov (ResearcherID, ORCID, Google Scholar, Scopus). Pravidelne ich udržiavajte a aktualizujte. Zdieľajte publikované články na svojich sociálnych sieťach.

Odporúčania ako zvýšiť šancu na publikovanie rukopisu boli prezentované nasledovnými editormi:

Čo by mal obsahovať vedecký článok? Kontrolný zoznam

/v /od

Abstrakt

Hlavným cieľom abstraktu je presvedčiť čitateľa o dôležitosti prečítať si článok a editora o prijatí článku a jeho posunutí do recenzného konania!

Abstrakt obsahuje:

  • Vymedzenie identifikovaného problému hodného riešenia (výskumnej medzery).
  • Teóriu, na ktorú navrhovaným riešením problému autori nadväzujú.
  • Cieľ.
  • Vysvetlenie jedinečnosti zvoleného prístupu.
  • Stručné informácie o použitých metódach riešenia zvoleného problému
  • Kľúčové výsledky.
  • Konkrétnu hodnotu výsledkov pre teóriu a prax.

Úvod 

Úvod vysvetľuje ako článok prispieva k medzinárodnej literatúre v danej oblasti v porovnaní s najnovšími prácami publikovanými vo významných vedeckých časopisoch!

Úvod obsahuje:

  • Vymedzenie identifikovaného problému (výskumnej medzery).
  • Teóriu, na ktorú navrhovaným riešením problému autori nadväzujú.
  • Cieľ.
  • Vysvetlenie jedinečnosti prístupu.
  • Stručné informácie o použitých metódach riešenia zvoleného problému.
  • Stručný opis jednotlivých častí článku v poslednom odseku.
  • Odkazy na relevantnú literatúru spravidla mladšiu ako 3 roky!

Prehľad literatúry

Prehľad literatúry:

  • Podrobne vysvetľuje identifikovaný problém a teóriu, na ktorú navrhovaným riešením problému autori nadväzujú.
  • Sumarizuje rôzne možnosti/perspektívy riešenia problému.
  • Ukazuje kto sa podobnou výskumnou témou zaoberal predtým a aké výsledky dosiahol.
  • Explicitne charakterizuje jedinečnosť prístupu.
  • Vysvetľuje formulované hypotézy a vybrané premenné.
  • Využívané sú predovšetkým „klasické“ práce v skúmanej oblasti a najnovšie publikácie (spravidla nie staršie ako päť rokov). Väčšina použitých prác pochádza z významných vedeckých časopisov indexovaných vo WoS a Scopus.
  • Neobsahuje nevýznamné alebo lokálne publikácie a knihy.
  • Nadväzuje aj na predchádzajúce vlastné práce.

Metodika výskumu

Metodika výskumu je „receptom“, ktorý umožňuje zvolený postup zopakovať a overiť prezentované výsledky.

Metodika výskumu obsahuje:

  • Cieľ/výskumné otázky/hypotézy.
  • Základný súbor, spôsob výberu vzorky, deskriptívne charakteristiky vzorky.
  • Spôsob zberu dát.
  • Charakteristiku jednotlivých premenných s ohľadom na ich vzťah k riešenému problému, zvolenej teórií a spôsobu ich merania (validita a reliabilita) spolu s odkazmi na predchádzajúce štúdie, ktoré spôsoby merania premenných použili.
  • Bližšiu charakteristiku použitých štatistických metód a spôsob overenia všeobecných predpokladov pre použitie zvolených štatistických metód na zozbieraných dátach. Odôvodnenie zvoleného postupu.
  • Slabé stránky a obmedzenia použitého postupu a ich možný vplyv na výsledky.

Výsledky

Výsledky sú:

  • Podrobne a zmysluplne vysvetlené s ohľadom na riešený problém/výskumné otázky/hypotézy.
  • Vhodne podporené štatistickými výstupmi (spravidla nielen deskriptívnymi) a doplnené tabuľkami a grafmi.

Diskusia

Diskusia obsahuje:

  • Zhodnotenie dosiahnutých výsledkov v kontexte zistení iných autorov.
  • Konkrétnu hodnotu výsledkov pre teóriu a prax.

Záver

Záver obsahuje:

  • Všeobecné zhrnutie článku, jeho najvýznamnejších výsledkov a zistení.
  • Slabé stránky a obmedzenia použitého postupu a ich vplyv na výsledky.
  • Návrhy pre budúci výskum.

Použitá literatúra

Autori:

  • použili najmä aktuálnu literatúru z významných vedeckých časopisov indexovaných vo WoS a Scopus,
  • nevynechali hlavné štúdie z riešenej oblasti,
  • nepoužili vo významnej miere nevýznamné alebo lokálne publikácie a knihy.

Zhrnutie

  • Autori článku sú pripravení zverejniť anonymizované zdrojové dáta, ktoré viedli k prezentovaným výsledkom.
  • Autori dodržali požiadavky konkrétneho vedeckého časopisu/konferencie na obsah a štruktúru článku.

Vyššie uvedený kontrolný zoznam je možné analogicky aplikovať aj na dizertačnú prácu.

Ako nájsť výskumný problém hodný riešenia?

/v /od

Jednou z prvých úloh doktoranda je nájsť aktuálny a zaujímavý výskumný problém hodný riešenia. To je možné docieliť iba dôkladnou analýzou riešených výskumných problémov v príslušnej oblasti výskumu. Výstup analýzy je možné (často skôr nutné) použiť okrem dizertačnej práce aj v rámci článkov, projektov a podobne.

Analýza riešených výskumných problémov v príslušnej oblasti výskumu je pomerne jednoduchá avšak časovo náročná. V prvom rade je nutné vyhľadať vhodné kľúčové slová, zostaviť vyhľadávací reťazec a následne s jeho pomocou vyhľadať všetky výskumné štúdie, ktoré riešia daný problém. Do úvahy je pritom nutné brať najmä štúdie, ktoré boli publikované vo významných a vplyvných vedeckých časopisoch.

Samotný postup je však možné uskutočniť aj „od konca.“ Vyhľadať štúdie publikované vo zvolenom vedeckom časopise a následne použiť kľúčové slová z vyhľadaných štúdií pre ďalšie vyhľadávanie.

Kľúčové slová a vyhľadávacie reťazce

Vyhľadávanie výskumných štúdií prebieha v citačných indexoch ako sú Web Of Science, Scopus, Google Scholar a iných, a to s pomocou kľúčových slov zostavených do vyhľadávacích reťazcoch.

Kľúčové slová je možné určiť predovšetkým na základe skúseností, ale aj podľa kľúčových slov použitých v už publikovaných štúdiách.

Tvorba vyhľadávacích reťazcov presahuje rámec tohto článku, pre lepšiu predstavu však možno uviesť jednoduchý reťazec pre vyhľadanie štúdií o spoločenskej zodpovednosti v malých a stredných podnikoch (CSR AND SME*) a zložitejší reťazec vyhľadávajúci štúdie so zameraním na jeden z cieľov udržateľného rozvoja (Dôstojná práca a hospodársky rast – viď úvodná fotografia).

Významné a vplyvné vedecké časopisy

Pri vyhľadávaní významných a vplyvných vedeckých časopisoch je možné vychádzať zo zoznamov významných časopisov alebo z scientometrických údajov.

Medzi vo všeobecnosti akceptované zoznamy významných časopisov v oblasti výskumu ekonómia a manažment patria FT50, AJG alebo ABDC.

Pre vyhľadávanie časopisov podľa scientometrických údajov je možné využiť Journal Citation Reports™ (dostupné iba s registráciou) alebo SJR Scimago Journal & Country Rank (dostupné aj bez registrácie). 

Keďže je vhodné zamerať sa iba na významné a vplyvné vedecké časopisy je dôležité vyberať časopisy zaradené do kvartilov Q1 alebo Q2 (ideálne podľa AIS). V prostredí Web Of Science je možné využiť napríklad aj príslušnosť časopisu k indexu Social Science Citation Index – SSCI.

Takýto zoznam časopisov nájdete aj v priloženom súbore (stav k 25.12.2022).

Analýza riešených výskumných problémov

Ak začíname s analýzu riešených výskumných problémov „od konca,“ stiahneme si z príslušného citačného indexu (napríklad Web Of Science alebo Scopus) štúdie publikované v identifikovanom časopise (napríklad) za posledné tri roky a snažíme sa podľa abstraktov vyhľadať štúdie zodpovedajúce nášmu zámeru. Tieto nám umožnia lepšie formulovať kľúčové slová do vyhľadávacieho reťazca a tak identifikovať aj štúdie publikované v ďalších časopisoch.

Následne všetky identifikované študie, najlepšie vo „full textovej“ podobe, podrobíme analýze stavu poznatkov v danej výskumnej oblasti. Iba na jej základe sme následne schopní formulovať aktuálny a zaujímavý výskumný problém.

Niekoľko poznámok k priebehu recenzného konania vo vedeckých časopisoch

/v /od

Účelom recenzného konania je vyradiť rukopisy, ktoré nie sú dostatočne originálne, kvalitné, prínosné alebo inak nezodpovedajú požiadavkám časopisu. Obsah, priebeh a dĺžka recenzného konania sú špecifické pre každý časopis. Vždy je preto nutné vyhľadať informácie platné pre zvolený časopis, a to ako v pokynoch redakcie na webovej stránke príslušného časopisu, tak aj analýzou doteraz zverejnených príspevkov.

Priebeh recenzného konania sa vo všeobecnosti dá zhrnúť do nasledujúcich krokov.

Krok 1: Administratívne preskúmanie rukopisu

Cieľom prvého kroku je identifikovať všetky formálne problémy rukopisu, ako aj zabezpečiť, aby bol rukopis a všetky súvisiace súbory pripravené na slepé recenzné konanie („blind review“).

Počas tohto kroku môže byť rukopis zamietnutý najmä z dôvodu, že nezodpovedá usmerneniam na predkladanie rukopisov (napríklad nebol dodržaný formát alebo požadovaná dĺžka rukopisu a podobne).

Krok 2: Preskúmanie rukopisu vedúcim redaktorom

Keď predložený rukopis prejde administratívnym procesom kontroly, postúpi sa na ďalšie posúdenie vedúcemu redaktorovi. Krok 1 a 2 sa často súhrnne nazývajú aj ako „desk-review.“ K väčšine zamietnutí rukopisov dochádza práve v tejto fáze procesu. 

Úlohou vedúceho redaktora je: (a) uistiť sa, že predložený rukopis je v súlade s cieľmi časopisu, (b) posúdiť jeho kvalitu a prínos pre časopis,  (c) prideliť rukopis redaktorovi, ktorý je kvalifikovaný viesť recenzný proces a rozhodnúť o prijatí alebo odmietnutí rukopisu.

Kľúčovými pre rozhodnutie o prijatí alebo zamietnutí rukopisu sú Abstrakt, Úvod a Zoznam použitej literatúry. Medzi často posudzované informácie patria: cieľová skupina, ktorej je rukopis určený, naviazanosť rukopisu na konkrétnu teóriu, použitie vhodných metód alebo zdrojov literatúry.

Krok 3: Pridelenie rukopisu redaktorovi

Po pridelení rukopisu redaktorovi sa začína najkritickejšia časť recenzného procesu. Redaktor vyberie a pozve recenzentov a následne riadi celý rozhodovací proces o prijatí alebo zamietnutí rukopisu.

Krok 4: Recenzné konanie

Vo vedeckých časopisoch sa zvyčajne využíva proces dvojitého slepého posudzovania rukopisov („double-blind peer review“). To znamená, že autori nie sú oboznámení s identitou jednotlivých recenzentov a rovnako recenzenti nie sú oboznámení s identitou autorov.

Ako už vyplýva z názvu, rukopis je posudzovaný dvomi nezávislými recenzentami. Za určitých okolností však môže byť počet recenzentov aj vyšší (napríklad redaktor pozve tretieho recenzenta, ktorý sa zameria výlučne na použitú metodológiu alebo štatistické postupy).

Konkrétny obsah recenzného posudku vychádza z požiadaviek redakcie časopisu (viď napríklad: Journal Of Tourism and Services).

Krok 5: Rozhodnutie o prijatí, úprave alebo zamietnutí rukopisu

Väčšinou je zriedkavé ak je rukopis prijatý už po prvom kole posudzovania. Pravdepodobnejším výsledkom prvého kola recenzného konania je žiadosť o úpravu rukopisu. Táto možnosť je príležitosťou vylepšiť rukopis tak, aby bol následne prijatý a publikovaný.

Dĺžka recenzného konania (čas od obdržania rukopisu do jeho zverejnenia) a podiel akceptovaných rukopisov je individuálny. Tieto údaje sú však často zverejňované na stránke zvoleného časopisu.

Likertové škály

/v , /od

Likertove škály sú jedným z najrozšírenejších spôsobov merania postojov a názorov. Skladajú sa z výroku a stupnice, na ktorej respondent vyjadruje mieru súhlasu resp. nesúhlasu s výrokom. Napríklad:

Etiku v podnikaní považujem za dôležitú.

Rozhodne súhlasím | Súhlasím | Nezaujímam postoj | Nesúhlasím | Rozhodne nesúhlasím

Pred použitím Likertových škál je nutné sa zamyslieť nad nasledovnými otázkami:

  • Ako by mal byť formulovaný výrok?
  • Koľko stupňovú stupnicu použijeme na zachytenie odpovedí respondentov?
  • Aké verbálne kotvy použijeme v stupnici?
  • Ako dizajn výroku a stupnice ovplyvní spoľahlivosť (reliabilitu) a platnosť (validitu) merania postojov respondentov?

Ako formulovať výroky pre Likertové škály?

V prvom rade by výrok mal byť formulovaný tak, aby mu respondent porozumel, poznal naň odpoveď a bol ochotný odpovedať. Okrem často využívanej pozitívnej formulácie výroku je užitočné využívať aj negatíve formulácie výrokov. Tie potom slúžia na kontrolu miery pozornosti respondentov pri vypĺňaní odpovedí.

Koľko stupňov použiť?

Pri úvahách o počte stupňov je užitočné sa zamyslieť nad nasledovnými otázkami:

  • Akú mieru rozlíšenia odpovedí potrebujeme, do akej miery budú respondenti schopní rozlíšiť svoje odpovede, koľko respondentov budeme mať?
  • Párny alebo nepárny počet stupňov?

Odpoveď na prvú otázku je potrebné zvážiť najmä v súvislosti s citlivosťou niektorých štatistických testov na malý počet odpovedí. Odpoveď na druhú otázku súvisí s možnosťou dať alebo nedať respondentovi príležitosť nezaujať vyhranený postoj (vybrať si strednú možnosť).

Verbálne kotvy a celkový dizajn výroku a stupnice

Skutočnosť, že Likertove škály sú jedným z najrozšírenejších spôsobov merania postojov a názorov neznamená, že je to zároveň aj ten najjednoduchší spôsob. Vyššie uvedené otázky a odpovede sú preto do určitej miery zjednodušením problematiky. Pre zmysluplné využitie Likertvých škál je vždy užitočné konfrontovať aj poznatky publikované v odbornej literatúre.

Príklady často používaných stupníc v slovenskom a anglickom jazyku

Súhlas (Agreement)

  • Rozhodne súhlasím (Strongly agree)
  • Súhlasím (Agree)
  • Nezaujímam postoj (Neither agree nor disagree)
  • Nesúhlasím (Disagree)
  • Rozhodne nesúhlasím (Strongly disagree)

Spokojnosť (Satisfaction)

  • Veľmi spokojný (Very satisfied)
  • Spokojný (Satisfied)
  • Ani spokojný, ani nespokojný (Neither satisfied nor dissatisfied)
  • Nespokojný (Dissatisfied)
  • Veľmi nespokojný (Very dissatisfied)

Pravdepodobnosť (Probablity)

  • Veľmi pravdepodobné (Very probable)
  • Trochu pravdepodobné (Somewhat probable)
  • Stredne pravdepodobné (Moderately probable)
  • Trochu nepravdepodobné (Somewhat improbable)
  • Veľmi nepravdepodobné (Very improbable)
Web of Science a Scopus

Web of Science a Scopus – kedykoľvek a kdekoľvek

/v /od

Jedným z rozšírených mýtov je, že Web of Science a Scopus sú dostupné iba zo zariadení na univerzite. Existujú však najmenej dva spôsoby, ako spomínané databázy využívať v podstate kedykoľvek a kdekoľvek.

Mám univerzitný e-mail

Obe platformy umožňujú pomerne jednoduchý prístup aj prostredníctvom „roamingu“. Stačí sa zaregistrovať a občas sa k vytvorenému účtu prihlásiť z univerzitnej siete (napr. v prípade Web of Science aspoň raz za šesť mesiacov).

Web of Science

  1. Prejdite na adresu http://webofknowledge.com/ zo zariadenia v univerzitnej sieti.
  2. Kliknite na položku Prihlásiť sa v hornej časti stránky.
  3. Kliknutím na Register vytvorte nový účet. Budete požiadaní o zadanie svojej e-mailovej adresy. K registrácií je nutné použiť univerzitnú e-mailovú adresu.
  4. Web of Science vám odošle e-mail so žiadosťou o jeho potvrdenie a overenie vašej e-mailovej adresy.
  5. Vyplňte registračnú stránku používateľa.
  6. Po overení e-mailu a hesla sa účet stane aktívnym a aktivuje sa aj roaming.
  7. Následne môžete Web of Science využívať kedykoľvek a kdekoľvek priamo z adresy https://www.webofknowledge.com. Stačí sa prihlásiť k svojmu osobnému účtu.

Scopus

  1. Prejdite na adresu https://www.scopus.com/ zo zariadenia v univerzitnej sieti.
  2. Kliknite na položku Vytvoriť účet sa v hornej časti stránky.
  3. Ďalší postup je podobný ako pri Web of Science.
  4. …
  5. Po overení e-mailu a hesla sa účet stane aktívnym a aktivuje sa aj roaming.
  6. Následne môžete Scopus využívať kedykoľvek a kdekoľvek priamo z adresy https://www.scopus.com/. Stačí sa prihlásiť k svojmu osobnému účtu.

Poznámka: Pre všetky produkty Clarivate Analytics systems (Web of Science, EndNote) odporúčam využívať jeden účet (s rovnakými prístupovými údajmi).

Nemám univerzitný e-mail

Ak nie ste vlastníkom univerzitného e-mailu alebo nie ste z univerzity, ktorá má dohodu o vzdialenom prístupe k Web of Science a Scopus, môžete využiť službu Centra vedecko-technických informácií SR. Registrácia je veľmi jednoduchá. Ročný poplatok zanedbateľný (v čase písania článku 3 €). Služba naviac ponúka aj iné elektronické zdroje ako Web of Science a Scopus. V Českej republike punúka obdobné služby Národní knihovna ČR.

Zdroje: