Archív pre značku: PhD. štúdium

Čo by mal obsahovať vedecký článok? Kontrolný zoznam

/v /od

Abstrakt

Hlavným cieľom abstraktu je presvedčiť čitateľa o dôležitosti prečítať si článok a editora o prijatí článku a jeho posunutí do recenzného konania!

Abstrakt obsahuje:

  • Vymedzenie identifikovaného problému hodného riešenia (výskumnej medzery).
  • Teóriu, na ktorú navrhovaným riešením problému autori nadväzujú.
  • Cieľ.
  • Vysvetlenie jedinečnosti zvoleného prístupu.
  • Stručné informácie o použitých metódach riešenia zvoleného problému
  • Kľúčové výsledky.
  • Konkrétnu hodnotu výsledkov pre teóriu a prax.

Úvod 

Úvod vysvetľuje ako článok prispieva k medzinárodnej literatúre v danej oblasti v porovnaní s najnovšími prácami publikovanými vo významných vedeckých časopisoch!

Úvod obsahuje:

  • Vymedzenie identifikovaného problému (výskumnej medzery).
  • Teóriu, na ktorú navrhovaným riešením problému autori nadväzujú.
  • Cieľ.
  • Vysvetlenie jedinečnosti prístupu.
  • Stručné informácie o použitých metódach riešenia zvoleného problému.
  • Stručný opis jednotlivých častí článku v poslednom odseku.
  • Odkazy na relevantnú literatúru spravidla mladšiu ako 3 roky!

Prehľad literatúry

Prehľad literatúry:

  • Podrobne vysvetľuje identifikovaný problém a teóriu, na ktorú navrhovaným riešením problému autori nadväzujú.
  • Sumarizuje rôzne možnosti/perspektívy riešenia problému.
  • Ukazuje kto sa podobnou výskumnou témou zaoberal predtým a aké výsledky dosiahol.
  • Explicitne charakterizuje jedinečnosť prístupu.
  • Vysvetľuje formulované hypotézy a vybrané premenné.
  • Využívané sú predovšetkým „klasické“ práce v skúmanej oblasti a najnovšie publikácie (spravidla nie staršie ako päť rokov). Väčšina použitých prác pochádza z významných vedeckých časopisov indexovaných vo WoS a Scopus.
  • Neobsahuje nevýznamné alebo lokálne publikácie a knihy.
  • Nadväzuje aj na predchádzajúce vlastné práce.

Metodika výskumu

Metodika výskumu je „receptom“, ktorý umožňuje zvolený postup zopakovať a overiť prezentované výsledky.

Metodika výskumu obsahuje:

  • Cieľ/výskumné otázky/hypotézy.
  • Základný súbor, spôsob výberu vzorky, deskriptívne charakteristiky vzorky.
  • Spôsob zberu dát.
  • Charakteristiku jednotlivých premenných s ohľadom na ich vzťah k riešenému problému, zvolenej teórií a spôsobu ich merania (validita a reliabilita) spolu s odkazmi na predchádzajúce štúdie, ktoré spôsoby merania premenných použili.
  • Bližšiu charakteristiku použitých štatistických metód a spôsob overenia všeobecných predpokladov pre použitie zvolených štatistických metód na zozbieraných dátach. Odôvodnenie zvoleného postupu.
  • Slabé stránky a obmedzenia použitého postupu a ich možný vplyv na výsledky.

Výsledky

Výsledky sú:

  • Podrobne a zmysluplne vysvetlené s ohľadom na riešený problém/výskumné otázky/hypotézy.
  • Vhodne podporené štatistickými výstupmi (spravidla nielen deskriptívnymi) a doplnené tabuľkami a grafmi.

Diskusia

Diskusia obsahuje:

  • Zhodnotenie dosiahnutých výsledkov v kontexte zistení iných autorov.
  • Konkrétnu hodnotu výsledkov pre teóriu a prax.

Záver

Záver obsahuje:

  • Všeobecné zhrnutie článku, jeho najvýznamnejších výsledkov a zistení.
  • Slabé stránky a obmedzenia použitého postupu a ich vplyv na výsledky.
  • Návrhy pre budúci výskum.

Použitá literatúra

Autori:

  • použili najmä aktuálnu literatúru z významných vedeckých časopisov indexovaných vo WoS a Scopus,
  • nevynechali hlavné štúdie z riešenej oblasti,
  • nepoužili vo významnej miere nevýznamné alebo lokálne publikácie a knihy.

Zhrnutie

  • Autori článku sú pripravení zverejniť anonymizované zdrojové dáta, ktoré viedli k prezentovaným výsledkom.
  • Autori dodržali požiadavky konkrétneho vedeckého časopisu/konferencie na obsah a štruktúru článku.

Vyššie uvedený kontrolný zoznam je možné analogicky aplikovať aj na dizertačnú prácu.

Ako nájsť výskumný problém hodný riešenia?

/v /od

Jednou z prvých úloh doktoranda je nájsť aktuálny a zaujímavý výskumný problém hodný riešenia. To je možné docieliť iba dôkladnou analýzou riešených výskumných problémov v príslušnej oblasti výskumu. Výstup analýzy je možné (často skôr nutné) použiť okrem dizertačnej práce aj v rámci článkov, projektov a podobne.

Analýza riešených výskumných problémov v príslušnej oblasti výskumu je pomerne jednoduchá avšak časovo náročná. V prvom rade je nutné vyhľadať vhodné kľúčové slová, zostaviť vyhľadávací reťazec a následne s jeho pomocou vyhľadať všetky výskumné štúdie, ktoré riešia daný problém. Do úvahy je pritom nutné brať najmä štúdie, ktoré boli publikované vo významných a vplyvných vedeckých časopisoch.

Samotný postup je však možné uskutočniť aj „od konca.“ Vyhľadať štúdie publikované vo zvolenom vedeckom časopise a následne použiť kľúčové slová z vyhľadaných štúdií pre ďalšie vyhľadávanie.

Kľúčové slová a vyhľadávacie reťazce

Vyhľadávanie výskumných štúdií prebieha v citačných indexoch ako sú Web Of Science, Scopus, Google Scholar a iných, a to s pomocou kľúčových slov zostavených do vyhľadávacích reťazcoch.

Kľúčové slová je možné určiť predovšetkým na základe skúseností, ale aj podľa kľúčových slov použitých v už publikovaných štúdiách.

Tvorba vyhľadávacích reťazcov presahuje rámec tohto článku, pre lepšiu predstavu však možno uviesť jednoduchý reťazec pre vyhľadanie štúdií o spoločenskej zodpovednosti v malých a stredných podnikoch (CSR AND SME*) a zložitejší reťazec vyhľadávajúci štúdie so zameraním na jeden z cieľov udržateľného rozvoja (Dôstojná práca a hospodársky rast – viď úvodná fotografia).

Významné a vplyvné vedecké časopisy

Pri vyhľadávaní významných a vplyvných vedeckých časopisoch je možné vychádzať zo zoznamov významných časopisov alebo z scientometrických údajov.

Medzi vo všeobecnosti akceptované zoznamy významných časopisov v oblasti výskumu ekonómia a manažment patria FT50, AJG alebo ABDC.

Pre vyhľadávanie časopisov podľa scientometrických údajov je možné využiť Journal Citation Reports™ (dostupné iba s registráciou) alebo SJR Scimago Journal & Country Rank (dostupné aj bez registrácie). 

Keďže je vhodné zamerať sa iba na významné a vplyvné vedecké časopisy je dôležité vyberať časopisy zaradené do kvartilov Q1 alebo Q2 (ideálne podľa AIS). V prostredí Web Of Science je možné využiť napríklad aj príslušnosť časopisu k indexu Social Science Citation Index – SSCI.

Takýto zoznam časopisov nájdete aj v priloženom súbore (stav k 25.12.2022).

Analýza riešených výskumných problémov

Ak začíname s analýzu riešených výskumných problémov „od konca,“ stiahneme si z príslušného citačného indexu (napríklad Web Of Science alebo Scopus) štúdie publikované v identifikovanom časopise (napríklad) za posledné tri roky a snažíme sa podľa abstraktov vyhľadať štúdie zodpovedajúce nášmu zámeru. Tieto nám umožnia lepšie formulovať kľúčové slová do vyhľadávacieho reťazca a tak identifikovať aj štúdie publikované v ďalších časopisoch.

Následne všetky identifikované študie, najlepšie vo „full textovej“ podobe, podrobíme analýze stavu poznatkov v danej výskumnej oblasti. Iba na jej základe sme následne schopní formulovať aktuálny a zaujímavý výskumný problém.

Niekoľko poznámok k priebehu recenzného konania vo vedeckých časopisoch

/v /od

Účelom recenzného konania je vyradiť rukopisy, ktoré nie sú dostatočne originálne, kvalitné, prínosné alebo inak nezodpovedajú požiadavkám časopisu. Obsah, priebeh a dĺžka recenzného konania sú špecifické pre každý časopis. Vždy je preto nutné vyhľadať informácie platné pre zvolený časopis, a to ako v pokynoch redakcie na webovej stránke príslušného časopisu, tak aj analýzou doteraz zverejnených príspevkov.

Priebeh recenzného konania sa vo všeobecnosti dá zhrnúť do nasledujúcich krokov.

Krok 1: Administratívne preskúmanie rukopisu

Cieľom prvého kroku je identifikovať všetky formálne problémy rukopisu, ako aj zabezpečiť, aby bol rukopis a všetky súvisiace súbory pripravené na slepé recenzné konanie („blind review“).

Počas tohto kroku môže byť rukopis zamietnutý najmä z dôvodu, že nezodpovedá usmerneniam na predkladanie rukopisov (napríklad nebol dodržaný formát alebo požadovaná dĺžka rukopisu a podobne).

Krok 2: Preskúmanie rukopisu vedúcim redaktorom

Keď predložený rukopis prejde administratívnym procesom kontroly, postúpi sa na ďalšie posúdenie vedúcemu redaktorovi. Krok 1 a 2 sa často súhrnne nazývajú aj ako „desk-review.“ K väčšine zamietnutí rukopisov dochádza práve v tejto fáze procesu. 

Úlohou vedúceho redaktora je: (a) uistiť sa, že predložený rukopis je v súlade s cieľmi časopisu, (b) posúdiť jeho kvalitu a prínos pre časopis,  (c) prideliť rukopis redaktorovi, ktorý je kvalifikovaný viesť recenzný proces a rozhodnúť o prijatí alebo odmietnutí rukopisu.

Kľúčovými pre rozhodnutie o prijatí alebo zamietnutí rukopisu sú Abstrakt, Úvod a Zoznam použitej literatúry. Medzi často posudzované informácie patria: cieľová skupina, ktorej je rukopis určený, naviazanosť rukopisu na konkrétnu teóriu, použitie vhodných metód alebo zdrojov literatúry.

Krok 3: Pridelenie rukopisu redaktorovi

Po pridelení rukopisu redaktorovi sa začína najkritickejšia časť recenzného procesu. Redaktor vyberie a pozve recenzentov a následne riadi celý rozhodovací proces o prijatí alebo zamietnutí rukopisu.

Krok 4: Recenzné konanie

Vo vedeckých časopisoch sa zvyčajne využíva proces dvojitého slepého posudzovania rukopisov („double-blind peer review“). To znamená, že autori nie sú oboznámení s identitou jednotlivých recenzentov a rovnako recenzenti nie sú oboznámení s identitou autorov.

Ako už vyplýva z názvu, rukopis je posudzovaný dvomi nezávislými recenzentami. Za určitých okolností však môže byť počet recenzentov aj vyšší (napríklad redaktor pozve tretieho recenzenta, ktorý sa zameria výlučne na použitú metodológiu alebo štatistické postupy).

Konkrétny obsah recenzného posudku vychádza z požiadaviek redakcie časopisu (viď napríklad: Journal Of Tourism and Services).

Krok 5: Rozhodnutie o prijatí, úprave alebo zamietnutí rukopisu

Väčšinou je zriedkavé ak je rukopis prijatý už po prvom kole posudzovania. Pravdepodobnejším výsledkom prvého kola recenzného konania je žiadosť o úpravu rukopisu. Táto možnosť je príležitosťou vylepšiť rukopis tak, aby bol následne prijatý a publikovaný.

Dĺžka recenzného konania (čas od obdržania rukopisu do jeho zverejnenia) a podiel akceptovaných rukopisov je individuálny. Tieto údaje sú však často zverejňované na stránke zvoleného časopisu.

Ako firmy hľadajú nových zamestnancov

/v /od

Krátka fotoreportáž z prednášky externej doktorandky  PhDr. Petry Kováčovej (Ikea) na tému Ako firmy hľadajú nových zamestnancov.

Angažovanost v projektovom riadení

/v /od

Pozrite si krátku fotoreportáž z prednášky externého doktoranda  Ing. Mgr. Ondřeja Drahotského (Škoda Auto) na tému Anažovanosť v projektovom riadení. .

Web of Science a Scopus

Web of Science a Scopus – kedykoľvek a kdekoľvek

/v /od

Jedným z rozšírených mýtov je, že Web of Science a Scopus sú dostupné iba zo zariadení na univerzite. Existujú však najmenej dva spôsoby, ako spomínané databázy využívať v podstate kedykoľvek a kdekoľvek.

Mám univerzitný e-mail

Obe platformy umožňujú pomerne jednoduchý prístup aj prostredníctvom „roamingu“. Stačí sa zaregistrovať a občas sa k vytvorenému účtu prihlásiť z univerzitnej siete (napr. v prípade Web of Science aspoň raz za šesť mesiacov).

Web of Science

  1. Prejdite na adresu http://webofknowledge.com/ zo zariadenia v univerzitnej sieti.
  2. Kliknite na položku Prihlásiť sa v hornej časti stránky.
  3. Kliknutím na Register vytvorte nový účet. Budete požiadaní o zadanie svojej e-mailovej adresy. K registrácií je nutné použiť univerzitnú e-mailovú adresu.
  4. Web of Science vám odošle e-mail so žiadosťou o jeho potvrdenie a overenie vašej e-mailovej adresy.
  5. Vyplňte registračnú stránku používateľa.
  6. Po overení e-mailu a hesla sa účet stane aktívnym a aktivuje sa aj roaming.
  7. Následne môžete Web of Science využívať kedykoľvek a kdekoľvek priamo z adresy https://www.webofknowledge.com. Stačí sa prihlásiť k svojmu osobnému účtu.

Scopus

  1. Prejdite na adresu https://www.scopus.com/ zo zariadenia v univerzitnej sieti.
  2. Kliknite na položku Vytvoriť účet sa v hornej časti stránky.
  3. Ďalší postup je podobný ako pri Web of Science.
  4. …
  5. Po overení e-mailu a hesla sa účet stane aktívnym a aktivuje sa aj roaming.
  6. Následne môžete Scopus využívať kedykoľvek a kdekoľvek priamo z adresy https://www.scopus.com/. Stačí sa prihlásiť k svojmu osobnému účtu.

Poznámka: Pre všetky produkty Clarivate Analytics systems (Web of Science, EndNote) odporúčam využívať jeden účet (s rovnakými prístupovými údajmi).

Nemám univerzitný e-mail

Ak nie ste vlastníkom univerzitného e-mailu alebo nie ste z univerzity, ktorá má dohodu o vzdialenom prístupe k Web of Science a Scopus, môžete využiť službu Centra vedecko-technických informácií SR. Registrácia je veľmi jednoduchá. Ročný poplatok zanedbateľný (v čase písania článku 3 €). Služba naviac ponúka aj iné elektronické zdroje ako Web of Science a Scopus. V Českej republike punúka obdobné služby Národní knihovna ČR.

Zdroje: